CD

CD - Compact Disc je optický digitálny dátový nosič vytvorený spoločnosťou Sony a Philips v roku 1980.

CD formát používa dvojkanálové 16-bit PCM kódovanie s 44.1 kHz vzorkovacou frekvenciou na kanál. Frekvenčný rozsah CD je 20 Hz - 20 kHz, dynamický rozsah 96 dB.

Kompaktné disky sa vyrábajú z polykarbonátového plastu a sú hrubé 1,2 mm. Disky sú pokryté veľmi tenkou hliníkovou vrstvou. Hliníková vrstva je chránená lakovým filmom. Na lakový film sa môže vytlačiť potlač disku. Kompaktné disky majú disky priemer 120 mm, ktorých kapacita býva 80 minút pre záznam zvuku. Informácie sa na kompaktný disk kódujú do stopy špirálového tvaru. Špirála stopy sa začína v strede disku a pokračuje smerom k okraju disku, ktorá pozostáva z jamiek (pits) vyhĺbených do vrchnej časti polykarbonátovej vrstvy. Miesta medzi jednotlivými jamkami sa nazývajú plôšky (lands).Informácie z kompaktného disku sa čítajú zaostrením polovodičového lasera s vlnovou dĺžkou 780 nm cez spodok polykarbonátovej vrstvy.

Informácie z kompaktného disku sa čítajú zaostrením polovodičového lasera s vlnovou dĺžkou 780 nm cez spodok polykarbonátovej vrstvy. Rozdiel výšky jamky a plôšky je jedna štvrtina vlnovej dĺžky svetla lasera. Tak vzniká fázový rozdiel medzi svetlom odrazeným od jamky a svetlom odrazeným od okolitých plôšok, ktorého vlnová dĺžka je polovičná. Deštruktívna interferencia, ktorá pri tom vzniká, znižuje intenzitu odrazeného svetla, na rozdiel od prípadu, kedy je laser zaostrený len na plôšku. Meraním intenzity svetla pomocou fotodiódy (diódy citlivej na svetlo) dokážeme potom z kompaktného disku čítať údaje.